panička prehlásila, že tak ako minulý rok, aj tento rok 2021 bude pobyt v Hodoníne príma. musím skonštatovať svojim psím ňuchom, že je to pravda, pravdúca. napriek tomu, že tento rok letné počasie je nič moc, tu nám slničko praží každý deň. ale aby to nebolo jednotvárne, aj búrka prišla. na šťastie rýchlo odišla a mňa to potešilo. tie...
hovoria si venčiaca čata. v korone čase nám pomáhajú dobrovoľníci a to s venčením a vybehaním mojho vodiaceho psíka menom Manny. vďaka takýmto ľuďom, konajúcim dobro, chodím aj ja na prechádzky. je to ozajstný dar, keď to dáva obom stranám. konať dobro ide v každom čase a priestore. kto vie, možno sa poznáme z minulých životov. Neveríte?...
bábkové divadlo DRAK mi prvotne vyvolalo predstavu rozprávkového draka s niekoľkými hlavami. vo februári 2020 som sa dostala do zákulisia a od tohto dňa viem, že je to úplne inak. názov znamená totiž divadlo radosti a komédie. nachádza sa v hradci králové a je známe aj po svete. túto februárovú exkurziu som si náležite užila. kto vie, možno sa...
Květná zahrada Kroměříž v septembri 2020... no to je nádhera! síce sme tu prišli na víkend koli precvičovaniupráce, nás vodiacich psíkov a páničkov, ale zážitok v tunajšej záhrade, to bolo čosi výnimočné. v centre tohto historického mestečka sme teda trénovali s odborníkmi od pána dvořáka. sem - tam nejaká debata na lavičke, potom rýchlo jedlo a...
panička ma s kamarátkou Dariou zaviezli na frizúru. prevzala ma ženská dvojnožkyňa a pustila sa do strihania, kúpania. vodu mám rád, len keby tá vaňa bola vačšia a voňala ako rybník. ešte aj pazúriky mi tá osobka skrátila. to zduše neznášam! ku koncu som už dostal strach, že moja panička si pre mňa nepríde. dodržala slovo, prišla a doma som...
prvýkrát som s paničkou na dovolenke. je s nami náš kamarát Jindro, ktorý tu bude robiť mojej paničke asistenta. chce si to vraj skúsiť, tak som zvedavý, v čom to bude spočívať. prišli sme do Hodonína, ubytovali sme sa v malom domčeku, kde boli stále otvorené dvere a tak možem chodiť voľne, hore - dole. areál má krásnu trávičku a...
od mala milujem hrady a zámky. keď sa ocitnem v ich interiéri, mám pocit, že tam patrím. pripadám si tam ako ryba vo vode. a to isté sa mi stane aj na ich nádvorí, v zámockej záhrade a taktiež v parku. ako áno a či nie, vnútorne som akoby v dobových šatách a zrazu je mi krásne, pohodovo, priam...
tieto príhody sa mi dejú vždy, keď som už unavená a ešte stále neviem vo svojej hlave počuť alarm zvaný stop. vten deň D, som si uvarila s posledných síl zeleninovú polievku. presviedčam svoje celé ja, teplé jedlo je základ a predsa musím niečo spraviť. ochutnala som svoje kurinárske dielko a išla som hrniec prikryť pokrievkov. ruka sa trošku...
obedná prechádzka s mojim štvornožcom začala pokojne. ku koncu nášho tradičného kolieska okolo paneláku nás čakalo náhle prekvapko v podobe voľne pobehujúceho psíčka. niečo menšie s cinkavým obojkom poskakovalo raz vpravo, raz vľavo a vyzývalo nás do tohto tanca. veľmi rýchlo som skracovala flexi vodítko a šmahom ruky tlačila svojho miláčka k zemi....
cítim, že moja vnútorná, slovná nádoba je preplnená. uvedomujem si, že najjednoduchšie ju bude vysypať. a aby to nebolo nudné, pridám niečo zo svojej maliarskej dielne. z duše si želám, aby moje obrázky tešili ľudí na celom svete. veď Život je Psina!
