hovoria si venčiaca čata. v korone čase nám pomáhajú dobrovoľníci a to s venčením a vybehaním mojho vodiaceho psíka menom Manny. vďaka takýmto ľuďom, konajúcim dobro, chodím aj ja na prechádzky. je to ozajstný dar, keď to dáva obom stranám. konať dobro ide v každom čase a priestore. kto vie, možno sa poznáme z minulých životov. Neveríte?...
bábkové divadlo DRAK mi prvotne vyvolalo predstavu rozprávkového draka s niekoľkými hlavami. vo februári 2020 som sa dostala do zákulisia a od tohto dňa viem, že je to úplne inak. názov znamená totiž divadlo radosti a komédie. nachádza sa v hradci králové a je známe aj po svete. túto februárovú exkurziu som si náležite užila. kto vie, možno sa...
Květná zahrada Kroměříž v septembri 2020... no to je nádhera! síce sme tu prišli na víkend koli precvičovaniupráce, nás vodiacich psíkov a páničkov, ale zážitok v tunajšej záhrade, to bolo čosi výnimočné. v centre tohto historického mestečka sme teda trénovali s odborníkmi od pána dvořáka. sem - tam nejaká debata na lavičke, potom rýchlo jedlo a...
panička ma s kamarátkou Dariou zaviezli na frizúru. prevzala ma ženská dvojnožkyňa a pustila sa do strihania, kúpania. vodu mám rád, len keby tá vaňa bola vačšia a voňala ako rybník. ešte aj pazúriky mi tá osobka skrátila. to zduše neznášam! ku koncu som už dostal strach, že moja panička si pre mňa nepríde. dodržala slovo, prišla a doma som...
prvýkrát som s paničkou na dovolenke. je s nami náš kamarát Jindro, ktorý tu bude robiť mojej paničke asistenta. chce si to vraj skúsiť, tak som zvedavý, v čom to bude spočívať. prišli sme do Hodonína, ubytovali sme sa v malom domčeku, kde boli stále otvorené dvere a tak možem chodiť voľne, hore - dole. areál má krásnu trávičku a...
od mala milujem hrady a zámky. keď sa ocitnem v ich interiéri, mám pocit, že tam patrím. pripadám si tam ako ryba vo vode. a to isté sa mi stane aj na ich nádvorí, v zámockej záhrade a taktiež v parku. ako áno a či nie, vnútorne som akoby v dobových šatách a zrazu je mi krásne, pohodovo, priam...
tieto príhody sa mi dejú vždy, keď som už unavená a ešte stále neviem vo svojej hlave počuť alarm zvaný stop. vten deň D, som si uvarila s posledných síl zeleninovú polievku. presviedčam svoje celé ja, teplé jedlo je základ a predsa musím niečo spraviť. ochutnala som svoje kurinárske dielko a išla som hrniec prikryť pokrievkov. ruka sa trošku...
obedná prechádzka s mojim štvornožcom začala pokojne. ku koncu nášho tradičného kolieska okolo paneláku nás čakalo náhle prekvapko v podobe voľne pobehujúceho psíčka. niečo menšie s cinkavým obojkom poskakovalo raz vpravo, raz vľavo a vyzývalo nás do tohto tanca. veľmi rýchlo som skracovala flexi vodítko a šmahom ruky tlačila svojho miláčka k zemi....
cítim, že moja vnútorná, slovná nádoba je preplnená. uvedomujem si, že najjednoduchšie ju bude vysypať. a aby to nebolo nudné, pridám niečo zo svojej maliarskej dielne. z duše si želám, aby moje obrázky tešili ľudí na celom svete. veď Život je Psina!
